Zelený agrosektor 2040 je vonku. Z čoho bude teda žiť Slovensko?

Žilina, 21. októbra 2026. Zakladajúci dokument piliera Zelený agrosektor 2040 je od dnes zverejnený celý — všetkých 25 kapitol, nie zhrnutie a nie náhľad. Je to jeden z troch pilierov národného programu Zelené Slovensko 2040 vedľa Zeleného zdravotníctva 2040 a Zeleného bývania 2040. Dokument sa predkladá vláde Slovenskej republiky, prezidentovi republiky, rezortom, odbornej verejnosti a médiám.

Toto nie je petícia ani zoznam želaní

Posledné roky sa na Slovensku veľa bojovalo a málo budovalo. To sa týka opozície, ktorá sa zubami-nechtami snaží dostať k moci. Vláda medzitým pracovala. A pracovali sme aj my — na programe, ktorý nikoho neatakuje, ale niečo ponúka.

Zelený agrosektor 2040 je stratégia s konkrétnymi opatreniami a zároveň hotové riešenie pre štátnu Víziu Slovensko 2040, ktorú štát zverejnil 1. septembra 2026. Štát v nej opísal, čo chce dosiahnuť. Tento dokument opisuje, ako sa to dá urobiť — na akej pôde, s akými ľuďmi, za aké peniaze a v akom poradí.

Nie je to požiadavka voči štátu. Je to ponuka.

Prečo práve teraz: čísla, ktoré štát priznal sám

Slovensko pošle ročne do zahraničia vyše 7 miliárd eur za potraviny, z ktorých si drvivú väčšinu vie dopestovať, dochovať a vyrobiť samo. Saldo agropotravinárskeho zahraničného obchodu je mínus 2,877 miliardy eur. Slovenské potraviny tvoria na pultoch obchodov 40,4 %. Produkčná sebestačnosť v ovocí mierneho pásma je 29,5 %, v zelenine 25,3 % — tri štvrtiny toho, čo zjeme, si nedopestujeme.

To nie sú naše čísla. Sú to čísla štátu a štát ich vo svojej Vízii zaradil nie medzi poľnohospodárske, ale medzi bezpečnostné témy. Je to zároveň najväčší ekonomický potenciál, aký táto krajina má — a cieľ piliera je jednoduchý: aby čo najviac z tých 7 miliárd ostalo doma, v slovenských obciach, u slovenských pestovateľov, chovateľov a spracovateľov.

Jedna rastlina, viac odvetví naraz

Dokument začína konopou siatou, lebo je to precedens, nie preto, že by bola najdôležitejšou plodinou Slovenska. Na jednej rastline sa dá ukázať, že jedna plodina môže naraz živiť potravinárstvo, stavebníctvo, obalový priemysel, techniku aj viazanie uhlíka — a že sa z nej nemusí stratiť nič. Ten istý princíp program prenáša na ďalšie byliny, na potraviny a na krmivá.

Program pracuje s rozsahom 150 000 hektárov. Nie je to strop ani konečný stav; je to spoločná minimálna hranica, s ktorou pracuje tento pilier aj Zelené bývanie, aby bolo z čoho rátať. Bude sa navyšovať hneď, ako sa program dohodne so štátnymi inštitúciami — a najrýchlejšou cestou je obnova pôdy, ktorá pracuje s pozemkami nad rámec tejto výmery. Pri zapojení zanedbanej a zhutnenej pôdy sa krajina ľahko dostane na 300 000 hektárov.

Hektáre sa pritom nedelia percentami z jednej hromady. Delia sa podľa účelu, podľa typu pôdy a podľa potreby a zámeru — konopa siata na vlákno sa seje inak než konopa na semeno a úplne inak než porast pre kvet.

Šesť projektov, ktoré z piliera vyrastajú

WATERVOIR má zadržať vodu v krajine — od domácnosti a parcely po poľnohospodársku krajinu. Je to prvý projekt, ktorý ide do terénu, lebo bez vody nefunguje nič ostatné.

KORENE majú obnoviť pôdu. Slovensko má státisíce hektárov pôdy, ktorá je zhutnená ťažkou technikou, a ďalšie státisíce, ktoré zarastajú. Nie je to stratená pôda — je to pôda čakajúca na nástroj.

ALTEROIL má z upraveného konopného oleja vyrábať oleje, mazivá a palivá pre stroje, ktoré bude sektor aj stavebníctvo potrebovať, a otvára otázku vlastnej úžitkovej techniky Made in Slovakia.

CANNAPACK má vyrábať obalové materiály, bioplasty a polyméry — plasty z rastliny namiesto z ropy, v odvetví, kde Európa tlačí na zmenu a chýba surovina.

BECANNA rieši kvetovú, doplnkovú a potravinovú vetvu a dodávku pre Zelené zdravotníctvo 2040.

CO₂ FRIENDLY SLOVAKIA má premeniť uhlík, ktorý rastlina zoberie zo vzduchu, na príjem krajiny.

Každý z nich dostane vlastný zakladajúci dokument. Platí pritom pravidlo, ktoré má dokument zapísané: tento dokument hovorí, čo pilier robí a podľa akého pravidla; dokumenty projektov hovoria koľko, kde a akým postupom.

Uhlík: sedmina a tri cesty

Pri 150 000 hektároch a výnose 12 ton sušiny z hektára viaže porast za sezónu takmer 3 milióny ton oxidu uhličitého. Ak 60 % hmoty — pazderie a vlákno — skončí v konopnom betóne, v doskách a v izoláciách, hovoríme o 1,8 milióna ton oxidu uhličitého ročne, uloženého na desaťročia až storočia.

Od 1. januára 2028 sa európsky systém obchodovania s emisiami rozšíri na dopravu a na vykurovanie budov. To nie je abstrakcia — je to cena nafty na pumpe a cena plynu v kotle. Uhlík uložený na našich poliach pokrýva zhruba sedminu toho, čo ten systém na Slovensku pokrýva. Tento pomer sa nemení s cenou uhlíka, lebo cena rastie na oboch stranách rovnako.

Eurá závisia od ceny a uvádzame ich ku dňu vydania. Pri trhovej cene 86 eur za tonu k 19. októbru 2026 má 1,8 milióna ton hodnotu 154 miliónov eur ročne. Pri konzervatívnej cene 50 eur je to 90 miliónov. A je tu tretia cesta, ktorá na rozdiel od povinného systému funguje už dnes: certifikovaný predaj uloženého uhlíka na dobrovoľnom trhu, kde index stál v septembri 2026 na 124 eurách za tonu — teda 221 miliónov eur ročne, s tým obmedzením, že taký objem sa na dobrovoľný trh nevojde naraz.

Uložený uhlík záťaž rozšíreného systému nevykryje celú a netvrdíme to. Druhou miskou váh je uhlík, ktorý vôbec nevznikne, keď sa stavia z rastliny namiesto z materiálov s uhlíkovým dlhom, a celý nový sektor, ktorý pilier otvára.

Ľudia, vidiek a práca, ktorá má zmysel

Program počíta s desiatkami tisíc pracovných miest na vidieku a so vznikom tisíc až desaťtisíc nových subjektov — farmárov, spracovateľov, lokálnych výrobcov a tvorivých firiem, ktorým program pomôže začať podnikať a priblíži ich výrobky k ľuďom.

Pestovateľ je v ňom partner, nie dodávateľ. Garantovaný odbyt neznamená, že úrodu zoberie štát alebo jeden veľký odberateľ — prvým odbytom je okolie: susedia, obecná predajňa, škola, reštaurácia, trh v najbližšom meste. A ľudia, ktorí projekt tvoria, majú mať na ňom podiel; spolumajiteľ pracuje inak než nákladová položka.

Je to aj odpoveď na dobu, v ktorej fabriky prechádzajú na stroje. Poľnohospodárstvo, spracovanie a gastronómia patria k mála odvetviam, ktoré ľudí potrebujú viac, nie menej.

Desaťročný horizont

Rok 2026 patrí predstaveniu programu verejnosti. Prvým projektom, ktorý ide do terénu, je WATERVOIR. V ďalších rokoch pribudne národná banka semien, prvé regionálne spracovateľské kapacity — sušiarne, lisovne, primárne spracovanie — a sieť pestovateľov s garantovaným odbytom.

Na konci desaťročia, teda do roku 2036, nemá byť všetko dozreté. Má byť všetko začaté, rozbehnuté a nezvratné: pôda v obehu, linky postavené, siete uzavreté, zákony zmenené, ľudia vyškolení a metodiky uznané. Je to prísnejšia miera než sľub úrody, lebo úroda závisí aj od počasia, kým začatá práca závisí len od nás.

Čo to znamená pre krajinu

Znamená to tri veci, ktoré sa dajú povedať bez prikrášľovania.

Peniaze, ktoré dnes odchádzajú, môžu ostať doma. Každé percento dovozu potravín, ktoré nahradíme domácou produkciou, sú desiatky miliónov eur, ktoré ostanú v regiónoch ako mzdy, dane a investície.

Zelená politika Európy sa dá otočiť z nákladu na príjem. Krajina, ktorá vyrába elektrinu takmer bezemisne a k tomu má poľnohospodárstvo, ktoré uhlík odoberá zo vzduchu, je v nezvyčajne dobrej pozícii — ak si metodiku, infraštruktúru a legislatívu pripraví včas. Okno sa otvára pri európskej revízii okolo roku 2030 a hotoví musíme byť pred ním.

A vidiek dostane dôvod žiť. Nie dotáciu, ale prácu, odbyt a podiel.

Čo netvrdíme

Netvrdíme, že uložený uhlík vykryje celý dopad rozšíreného emisného systému — pokrýva zhruba jeho sedminu. Netvrdíme, že výmera 150 000 hektárov je rozhodnutá; je to pracovná hranica, ktorú treba dohodnúť so štátom. Netvrdíme, že čísla v dokumente sú namerané v slovenských podmienkach — výnosy a podiely sú predpoklady programu a práve ich odmeranie je jednou z prvých úloh. A netvrdíme, že sa to dá urobiť bez štátu. Dá sa to urobiť so štátom — a preto tento dokument ide najprv jemu.

Celý dokument: Zelený agrosektor 2040 — manifest a zakladajúci dokument Program: Zelené Slovensko 2040

Dokument pripravil Matej Bičan (Mateo Becanna), zakladateľ a riaditeľ CBDICAL Slovensko, autor programu Zelené Slovensko 2040 a zakladateľ NSKO a SIA, v spolupráci s Ari (Artificial Real Intelligence).